Boli prípady, kedy sa mladé dievčatá, ženy zrazu stratili.. Drvivá väčšina z nich sa končí hrozne - odobratím pasu, bitím, prostitúciou alebo neľudskou fyzickou drinou za ostnatým drôtom. V pazúroch obchodníkov s ľuďmi je v súčasnosti 2,5 milióna ľudí v 127 krajinách sveta. Najohrozenejšiu vekovú skupinu tvoria mladé ženy vo veku od 16 do 24 rokov. O obchode so ženami, ktorý tvorí 80 až 90% obchodu so všetkými ľuďmi, sa u nás donedávna na verejnosti zvyklo hovoriť len ako o senzáciách.
Obchodníci so ženami svoj "tovar" predávajú na niekoľko základných účelov, väčšinou ide o sex biznis. Často sú ženy držané v nútenom manželstve, pracujú aj 80 hodín týždenne ako robotníčky v poloilegálnych výrobniach, kde aj spávajú. Prečo sa nemôžu z otroctva dostať? Sú ľahko vydierateľné svojou poloilegálnou existenciou - väčšinou im chýba pracovné povolenie alebo vízum. Zvláštny je fakt, že ženy, ktoré sa dostanú do spárov nelegálnej činnosti považujú návrat domov za rovnako ťažký ako zostať pracovať u svojho "nevoľníka". Obchod so ženami predstavuje štvornásobne vyššie zisky ako napríklad obchod s drogami. Údaje o tejto trestnej činnosti sú však veľmi zahmlené. Podľa odhadov odborníkov z Bonnu (1998) sa pohybujú zisky únoscov žien okolo 7 miliárd dolárov ročne.
Sexuálny priemysel - čoraz väčší biznis
Myslíte si, že dnes sa ľudia nemôžu dostať do otroctva, že je to už dávna minulosť? Dovoľte, aby som vás vyviedla z omylu. Jedna z najrozšírenejších foriem novodobého otroctva sa objavuje v sexuálnom priemyslu. Aj keď sa obchod so ženami neobmedzuje len na sex - biznis, tento tvorí jeho najmarkantnejšiu a najbrutálnejšiu formu. Nelegálne obchodovanie s dospelými ženami, mladistvými a deťmi má globálne rozmery a jeho obrat dosahuje astronomické číslo desať až pätnásť miliárd dolárov ročne. Opiera sa o dobre organizované medzinárodné siete pašerákov ľudí, podvodných sprostredkovateľov sobášov, agentúr sexuálnej turistiky, verejných domov a výrobcov a distribútorov pornografie.
Vôbec sa nemôžeme utešovať, že problém je naliehavý hlavne vo vzdialených krajinách juhovýchodnej Ázie. V členských štátoch Európskej únie vrátane Slovenska sa iba počet sexuálnych otrokýň odhaduje až na pol milióna žien. Najväčší prírastok dobrovoľných, ale predovšetkým donútených služobníc lásky pre klientov na bohatom Západe vytvárajú cudzinky z východnej a strednej Európy, ktoré sa po spoločensko-politickej transformácii ešte stále zmietajú v ťažkých sociálnych a ekonomických problémoch. Pre obchodníkov s bielym mäsom sú ľahkou korisťou nielen dievčatá a ženy, túžiace vymaniť sa z biedy aj za cenu straty vlastnej dôstojnosti, ale aj naivky, ktoré naletia podvodným modelingovým a hosteskovým agentúram. Tri štvrtiny žien z postkomunistických krajín, ktoré sa ocitli na vysnívanom Západe v postavení sexuálnych otrokýň, sú vo veku 18 až 25 rokov. Slovenky, Češky, Poľky, Maďarky, Rumunky, Bulharky, ale aj ženy z krajín bývalého Sovietskeho zväzu majú oproti Aziatkám či Afričankám navyše tú výhodu, že vďaka zmenám školského systému po roku 1990 už bez problémov komunikujú so zákazníkmi aspoň v jednom zo svetových jazykov.
A keď roku 2002 Nemecko zlegalizovalo verejné domy, diskusia sa točila najmä okolo toho, ako sa pozerať na státisíce žien, ktoré predávajú svoje telá. Je to zarážajúce, ale západná spoločnosť je schopná moralizovať na tému "padlej ženy", ale v súlade s vlastnou pokryteckou tradíciou nemá dosť odvahy otočiť zameranie debaty na tých, ktorí si tento špinavý obchod objednávajú - na mužských zákazníkov.
Jedinou krajinou sveta, ktorá túto logiku opustila, je dosiaľ Švédsko. V roku 1999 prijalo Zákon na ochranu žien proti násiliu, ktorý zakazuje "nákup sexuálnych služieb" a trestá tých, ktorí si sex kupujú. Na prvý pohľad môže takéto opatrenie vyznievať nezmyselne. Veď "najstaršie remeslo sveta" tu bolo, je a bude vždy a jeho legalizácia by zlepšila kontrolu nad hygienickými a zdravotnými podmienkami prostitútok, znížila riziko AIDS a ktovie čo ešte. Za touto dojemnou starostlivosťou však treba vidieť aj dlhodobé snahy skupín obchodujúcich so ženami zlegalizovať tento biznis, urobiť ho "čistým". Nečudo. Globálny obrat z neho prekračuje zisky z obchodu s drogami a politici si zasa sľubujú nové zdroje príjmu v podobe daní.
Môžeme však o sexe povedať, že je to biznis ako každý iný? Odpoveď znie: rozhodne nie!
Vzrastajúci tlak má finančně pozadie
Tlak na legalizáciu sexuálneho priemyslu rastie od 80. rokov minulého storočia, ale prelomom bola v tejto oblasti Svetová konferencia OSN o ženách v Pekingu v roku 1995. Summit prijal akčný plán, ktorý po prvý raz použil termín "nútená prostitúcia", čím bremeno dôkazu presunul na obete samotné. Inými slovami, pozornosť sa nesústredila na páchateľov, ale ženy museli dokázať, že vykonávajú túto činnosť proti svojej vôli. Navyše, kruhy napojené na tento biznis spustili kampaň, výsledkom ktorej bolo striktné odlíšenie obchodu so ženami od prostitúcie. V roku 1997 sa do Amsterdamu zišla konferencia, ktorá mala za úlohu pripraviť európske smernice na boj proti obchodu so ženami. Jej súčasťou bolo aj fórum mimovládnych organizácií. Feministické združenia, ktoré nesúhlasili s obmedzením definície sexuálneho zneužívania, však na toto stretnutie neboli vpustené. Hlavným argumentom bolo, že prostitúcia je "kontroverzná" otázka, že jednotlivé krajiny majú odlišné právne systémy a že je nemožné, aby všetci súhlasili so zákazom prostitúcie. V skutočnosti však mnohé krajiny prijali tento argument bez akejkoľvek diskusie. Niektoré organizácie (napríklad Medzinárodný výbor pre ľudské práva) dokonca prišli s absurdnými návrhmi, aby sa tieto otázky stali súčasťou humanitárnej agendy: vraj každá žena má "právo prostituovať a slobodne podpísať zmluvu so sprostredkovateľmi a kupliarmi" a dokonca i "právo na ochranu svojej kariéry prostitútky".
Dvojitá optika
Pred niekoľkými rokmi vystúpila na Svetovom sociálnom fóre v Porto Alegre argentínska aktivistka, ktorá sa vo svojej vlasti snažila založiť ochrannú organizáciu pre prostitútky. Do pamäti sa prítomným vryli najmä jej záverečné slová: "Toto naozaj nie je zamestnanie, ktorým by sme sa chceli živiť." Skutočne, len málo ľudí si uvedomuje, že nijaká žena si nepredstavuje svoju "kariéru" ako doživotná prostitútka.
Feministické organizácie právom poukazujú na to, že drvivá väčšina peňazí investovaných do kampane proti obchodu so ženami je venovaná vysvetľovaniu rizík mladým dievčatám, no takmer nijaké zdroje neprúdia na osvetu pre mužskú časť populácie, aby si uvedomila, čo vlastne podporuje. Uplatňuje sa tu úplne pomýlená filozofia. Prostitúcia by nemala byť odsudzovaná z tradičných morálnych dôvodov, ale jednoducho preto, lebo sexualita nie je určená na predaj a zneužívanie jednotlivca.
Otázka obchodu s ľuďmi sa po prvýkrát stala agendou Európskej únie na konferencii vo Viedni roku 1996. Už vtedy sa odhadovalo, že do členských krajín EÚ bolo predaných asi 500 000 ľudí, prevažne žien, ale aj detí a mladých chlapcov. Dnes sa toto číslo takmer zdvojnásobilo. 90 percent týchto ľudí bolo dodaných na sexuálny trh, predovšetkým pornografiu a prostitúciu. Väčšina politikov a organizácií v rámci EÚ sa však o tomto probléme naďalej vyjadruje všeobecne. Prijímané direktívy kriminalizujú "všetky články reťaze" - s výnimkou zákazníkov. Je teda trestným činom získavať, transportovať a zadržiavať ľudí na predaj, ale je dovolené si ich kúpiť. Nikto sa však nezaoberá príčinami tohto problému, vrátane takých, ako je nesporne chudoba a patriarchálne nastavenie spoločností.
To bol v skratke môj pohľad na tento celospoločenský problém, ktorému by bolo treba venovať viac času, úsilia. Nezatvárajme oči s vedomím, že nás sa to netýka. Čo ak pravé niekto z vašich blízkych sa dostane do tejto situácie? V dnešnom svete sa dá kúpiť naozaj veľa vecí, ale človek tovar nie je! Nezabúdajme ani na Deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorý pripadol na 25. marca a pripomínal by zrušenie obchodu s otrokmi v mnohých krajinách po celom svete.
Bibliografia:
-GLOBAL ALIANCE AGAINST TRAFFIC IN WOMEN : Lidská práva v praxi.
Manuál pro sociální práci s obětmi obchodu se ženami a dětmi. 2. vyd.
Praha : 2002. 125 s.
-Konference: Sexuální služby, sexuální turistika a obchod se ženami: Nová
skutečnost ve východní Evropě? 1. vyd. Praha : 1996. 72. s.
-EKBERG, G. : Prostitúcia a obchod so ženami.
Helena | 
Zde hledá
Wau, parádní článek, mluví mi z duše.